Kúpele a relax

Hammam je turecký kúpeľ (hammam znamená v arabčine kúpeľ) postavený v maurskom slohu v roku 1888 podľa návrhu Františka Šmoranza, dvorného architekta egyptského miestokráľa. O vtedy najdrahší vaňový prepychový kúpeľ sa zaslúžila Ifigénia d´Harcourt objavením modelu stavby na svetovej výstave v Paríži. Vyžiadala si súhlas vybudovať ju, a zároveň financovať. Osvetlenie haly zasklenými otvormi v klenbe kupol robí dojem hviezdnej oblohy s prirodzenou hrou svetiel. Dominuje jemný pieskovec, plný originálnych ozdôb. Stavba je kultúrnou pamiatkou od roku 1963. Organizované prehliadky Hammamu sa konajú raz do týždňa. Dnes slúži ako prezliekareň a odpočiváreň ku kúpeľu Sina.

Kaštieľ vďačí za svoju existenciu grófovi Jozefovi Illesházymu, ktorý ho hneď pri prameňoch dal postaviť v štyridsiatich rokoch 18. storočia. „Castellum“, navrhnutý podľa talianskych vzorov používal sám, ale väčšiu časť prepožičiaval najvznešenejším kúpeľným hosťom. Dnes v ňom nájdeme zrkadliská, zariadenia slúžiace kúpeľným hosťom i riaditeľstvo kúpeľov. Medzi kultúrne pamiatky bola zapísaná v roku 1963.

V roku 1935 inicioval riaditeľ kúpeľov Ján Topinka architektonickú súťaž na nové kúpalisko ako náhradu za postupne zaniknuté lido na Baračke. Súťaž vyhral známy brnenský architekt Bohuslav Fuchs. Ako jediný prišiel s myšlienkou neumiestňovať nové rekreačné zariadenie do doliny, ale naopak nad mesto. Návrhom oslovil aj riaditeľa kúpeľov Topinku. Sloboda, ktorú od neho dostal v navrhovaní, umožnila zrod jedinečnej stavby. Betónový bazén architekt umiestnil do vyvýšeného podstavca osadeného v lone kameňolomu. Bazén bol vo svojom čase jedným z prvých v Európe s nočným osvetlením, pre ktorého údržbu bola dookola vybudovaná podzemná chodba. Jeho funkciou nebolo poskytovať regeneráciu pracujúcim, ale radosť a zážitok z kúpania a zo zábavy v krajine. Architektúra umožňovala ľudom rekreáciu nielen pre telo, ale aj ducha.

Zrkadlisko Sina nepochybne patrí k najvýznamnejším dielam modernizmu v Trenčianskych Tepliciach. Keď sa v roku 1929 rozhodlo, že starý oktogonálny pavilón kapacitne nepostačuje pre vzmáhajúce sa moderné kúpele, návrhom nového bol poverený architekt Artúr Szalatnai – Slatinský.  Pozícia objektu v bezprostrednej blízkosti romantického Hammamu z roku 1888 si vyžadovala špeciálny prístup. Szalatnai – Slatinský vytvoril architektúru, ktorej význam tkvie vo vnútri a nie v zovňajšku. Priestor pôvodne delia proti sebe schodovito sa zostupujúca dvojica zástien pánskeho a dámskeho vstupu. Steny sa vzpínali do odvetrávacieho komína vysoko nad úrovňou prameňa. Dnes po 91 rokoch od postavenia a dvoch rekonštrukciách, je interiér Siny biely. Kontrastujúc s modrou hladinou zrkadliska sa do istej miery stáva zhmotnením sna modernistov dvadsiatych rokov 20. storočia, ktorí túžili po čistote ako nástroji v ozdravení a presvetlení životného prostredia pre ľudí.